(príloha č.1 k Školskému vzdelávaciemu programu)

ÚVOD

Klasifikačný poriadok školy (ďalej KPŠ) je prílohou Školského vzdelávacieho programu. Vychádza zo zákona 245/2008 o výchove a vzdelávaní a z Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov ZŠ. Vyučujúci sú povinní KPŠ dodržiavať, oboznámiť s ním žiakov a ich zákonných zástupcov (ďalej ZZ).

Hlavným cieľom klasifikácie je čo najobjektívnejšie, primerane a čo najpresnejšie hodnotiť žiaka v danom čase, v priebehu klasifikačného obdobia a na jeho konci. Zároveň upozorňujeme na to, že zodpovednosť za výslednú známku má aj sám žiak a zákonní zástupcovia, ktorí priebežne sledujú študijné výsledky v priebehu oboch polrokov klasifikačného obdobia.

1. VŠEOBECNÉ VÝCHODISKÁ KLASIFIKÁCIE ŽIAKOV 

 ZŠ hodnotí prospech žiakov I. stupňa aj II. stupňa známkami. Hodnotenie na vysvedčeniach má výlučne podobu známky. Hodnotia sa všetky učebné predmety uvedené v ŠkVP, resp. ŠVP. Predmet RŠF sa hodnotí slovami absolvoval/neabsolvoval. Slovné hodnotenie sa nevyužíva.

 O známkach počas klasifikačného obdobia a o celkovom hodnotení žiaka rozhoduje učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet. Známkovanie podlieha kontrole riaditeľa školy, ktorý má možnosť v prípadne pochybností o výslednej známke stanoviť komisionálnu skúšku.

 Učitelia sú povinní zapísať známky a body do elektronickej žiackej knižky (ďalej EŽK) raz za týždeň, čím preukázateľne informujú ZZ o prospechu žiaka. Učitelia I. aj II. Stupňa môžu využívajú ako pomocný prostriedok papierovú žiacku knižku, pričom zápisy do EŽK majú prioritu. Do EŽK sa zapisujú známky/body z jednotlivých predmetov, známky zo správania, výchovné opatrenia, oznamy pre rodičov, napomenutia. V prípade, že ZZ nemá prístup na internet, sprístupní sa mu školský počítač alebo sa mu odovzdá, príp. zašle výpis z EŽK. Triedni učitelia garantujú odovzdanie prístupových údajov do EŽK zákonným zástupcom, pritom tí ich môžu dať aj svojim deťom, aby si samy mohli známky kontrolovať. Učitelia si pre predchádzanie omylu alebo podvodu vedú vlastný klasifikačný hárok. Pri vedení a zapisovaní známok učitelia dbajú o ochranu osobných údajov, nenechávajú podklady so známkami žiakov na verejne prístupnom mieste. Vyučujúci môžu v rámci triedy a vyučovacej hodiny verejne oznámiť hodnotenie žiakovi. Každá zo zapísaných známok musí byť v EŽK zaradená do kolónky zodpovedajúce uloženej známke Kolónku v EŽK nezaradené hodnotiaci učiteľ využíva vtedy, ak nie je vytvorená ďalšia kolónka.

 Učitelia na I. aj II.  sú povinní zapisovať domáce úlohy a termíny písomných prác do EŽK (povinný zápis DÚ je do sekcie Domáce úlohy), preukázateľne ich však tiež oznamujú triede počas vyučovacej hodiny. Chýbajúci žiaci si informácie o zadaných prácach zisťujú prostredníctvom internetu, individuálne alebo prostredníctvom vyučujúceho. V prípade, že ide o žiaka so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami, dozrie vyučujúci na to, aby si zapísal zadania domácich úloh, písomných prác či iné oznamy do zošita (poznámkového bloku) alebo mu ich uvedie v EŽK. Vyučujúci je povinný v rámci pracovného času reagovať na vyžiadanie zadaní DÚ rodičmi, v prípade, že žiak chýba alebo z opodstatneného dôvodu si nezapísal zadanie. Ak sa úloha zadáva zo dňa na deň, nesmie byť časovo alebo materiálne náročná. V stredu sa domáce úlohy neodporúča zadávať (je to na zvážení vyučujúceho). Nezadávajú sa ani cez prázdniny, v prípade, že musia byť vyriešené bezprostredne po nich. 

V prípade, že je to možné, učitelia zvažujú časté zadávanie domácich úloh a triedni učitelia kontrolujú ich neprimeranú kumuláciu. Ak sa porušia pravidlá zadávania DÚ, úloha sa nehodnotí ako nesplnená. Dobrovoľné domáce úlohy (bonusové úlohy) sa nemôžu hodnotiť negatívne.

         Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňujú tieto typy hodnotenia:

1. priebežné hodnotenie – uskutočňuje sa pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách, učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka, prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť, príp. na požiadavky uvedené v individuálnom výchovno-vzdelávacom programe.^[1] Priebežné hodnotenie sa využíva aj v 1. a 3. štvrťroku klasifikačného obdobia, súvisí s pravidelnými hodnotiacimi pedagogickými poradami. Žiaci a ZZ musia byť oboznamovaní o priebežnom hodnotení osobne, prostredníctvom EŽK, individuálnych konzultácií s vyučujúcimi alebo prostredníctvom informačných stretnutí ZZ. Informovanosť rodičov koordinuje triedny učiteľ;  
2. celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci 1. a 2.   polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie a ucelene zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností, schopností a návykov v danom vyučovacom predmete za celé klasifikačné obdobie. 

 Prospech žiakov sa klasifikuje týmito známkovými stupňami s ich slovnými pendantmi podľa uvedených všeobecných kritérií, ktoré sa konkretizujú podľa daného predmetu: 

• výborný (1) – žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne;
• chválitebný (2)– žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov;
• dobrý (3) – žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné;
• dostatočný (4) – žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov, ako aj  v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť;
• nedostatočný(5)–žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

 Vyučujúci nemusia každý úkon žiaka hodnotiť známkou alebo bodmi. Môžu využívať aj ústne hodnotenie, slovné hodnotenie alebo hodnotenie symbolmi (napr. hviezdičky, plusky, mínusky, diplomy, ceny). Aj takéto hodnotenie možno zohľadniť pri celkovom hodnotení žiaka. 

              Pedagogická rada zameraná na celkové hodnotenie žiakov za 1. polrok sa uskutoční najskôr

22. januára a za 2. polrok sa uskutoční najskôr 21. júna príslušného školského roka. Priebežné hodnotiace porady sa realizujú spravidla do 15. novembra a v druhom polroku do 15. apríla. Z oboch typov porád sa zostavuje zápisnica v zmysle Rokovacieho poriadku školy a ZZ sú preukázateľne informovaní o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa.

 Na konci hodnotiaceho obdobia v termíne, ktorý určí riaditeľ, najneskôr však 24 hodín pred klasifikačnou pedagogickou radou, zapíšu vyučujúci výsledné známky z jednotlivých predmetov do EŽK, pričom ich zápis skontroluje triedny učiteľ (ten zapisuje aj výchovné opatrenia, absenciu a známky zo správania). Správu, príp. tlač katalógových listov, vysvedčení a rozhodnutí o výchovných opatreniach zabezpečuje zástupkyňa riaditeľa školy.

 Pri uzatváraní celkového hodnotenia sú vyučujúci povinní konzultovať známky so špeciálnym pedagógom, ak ide o žiakov s diagnostikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

 Žiaci po ukončení 1. polroka dostávajú výpis známok. Žiaci I. stupňa majú na vysvedčení stupeň prospechu vyjadrený číslicou, žiaci II. stupňa majú na vysvedčení slovné vyjadrenie známky: výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný, nedostatočný. Po ukončení 2. polroka sa žiakom vydáva riadne vysvedčenie vo forme verejnej listiny s predpísanými náležitosťami, ktoré obsahuje známky z 1. aj 2.polroka.V prípade, že žiak neprospel a vyjadril písomne záujem o vykonanie opravnej skúšky, dostane na 2. polrok iba výpis známok.  

           Celkové hodnotenie žiaka I. ročníka sa na vysvedčení vyjadruje slovami prospel(-a)/neprospel(-a).

Celkové hodnotenie žiaka II. – IX. ročníka sa na konci 1. a 2. polroka vyjadruje spojeniami:

1. prospel(-a) s vyznamenaním (PV): Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré. Žiaci II. stupňa dostávajú za takéto celkové hodnotenie pochvalu riaditeľom školy, žiaci I. stupňa získavajú pochvalu riaditeľom školy, ak ju navrhne triedny učiteľ;
2. prospel(-a) veľmi dobre (PVD): Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré; 
3. prospel(-a) (P): Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete;
4. neprospel(-a) (N): Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný, resp. neabsolvoval.

 Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre 1. stupeň ZŠ žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: Žiak získal primárne vzdelanie.

 Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre 2. stupeň ZŠ žiak získa nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: Žiak získal nižšie stredné vzdelanie.

 Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: Žiak získal primárne vzdelanie.

            Mimoriadne nadaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: Žiak  získal nižšie stredné vzdelanie.

 Žiakovi, ktorý ukončil vzdelávanie v základnej škole, sa na vysvedčení uvedie, koľko rokov povinnej školskej dochádzky splnil. V doložke sa uvedie: Žiak splnil10 rokov povinnej školskej dochádzky.

 Začlenenému žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa v doložke na vysvedčení uvedie: Žiak sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

 Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu, sa v doložke vysvedčenia uvedie: Bol(-a) vzdelávaný(-á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Ak sa v individuálnom vzdelávacom programe úpravy vzdelávania žiaka vzťahujú len k niektorým vyučovacím predmetom, v doložke vysvedčenia sa uvedie: Bol(-a) vzdelávaný(-á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu uplatňovaného v predmete (predmetoch)...V doložke vysvedčenia žiaka so zdravotným znevýhodnením je možné uviesť aj ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jeho vzdelávaním.

 Deťom občanov Slovenskej republiky môže povoliť riaditeľ plniť povinnú školskú dochádzku vzdelávaním v školách mimo územia Slovenskej republiky, vzdelávaním v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky, individuálnym vzdelávaním v zahraničí. Na vysvedčení vydanom kmeňovou školou sa v doložke uvedie: Žiak je na tomto vysvedčení hodnotený z predmetov, z ktorých nebol hodnotený na vysvedčení vydanom v školskom roku ... školou ... za ... ročník.

 Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel. Žiak, ktorý bol na konci 2. polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný (resp. neprospel) z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník. Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné hodnotiť ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, či z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí. Žiak, ktorý neprospel v čase, keď plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník len raz, vo výnimočných prípadoch, ak je to v prospech žiaka, aj viackrát.^[2]  Písomné práce a podklady k hodnoteniu žiakov vyučujúci jednotlivých predmetov archivujú 1 rok.

2. ZÁSADY HODNOTENIA

 V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje objektivitu, primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa, pristupuje k žiakovi individuálne a empaticky, nezosmiešňuje jeho hodnotenie, jeho prácu. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa Školského poriadku. Hodnotenie slúži aj ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka. V hodnotení prospechu žiaka za jednotlivé predmety sa nesmie ani pozitívne, ani negatívne zohľadňovať jeho správanie – známka z vyučovacieho predmetu nemôže slúžiť ako trest za zlé správanie. Je zakázané potrestať celú triedu neplánovanou skúškou za to, že vyrušuje jednotlivec alebo skupina jednotlivcov. Sankcie za správanie sú predmetom výchovných opatrení a známok zo správania, ktorých udeľovanie zachytáva Školský poriadok.

         Hodnotenie žiaka má informatívnu, diagnostickú, korekčnú a motivačnú funkciu. 

         Pri hodnotení výsledkov práce žiaka:

1. sa postupuje v súlade s požiadavkami vzdelávacích programov, s požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií a vzdelávacími cieľmi školy, s učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardmi,
2. sa posudzujú získané kompetencie v oblastiach komunikačných schopností, písomných aj ústnych spôsobilostí, čitateľskej gramotnosti, jazykových schopností v štátnom (materinskom) jazyku, v cudzích jazykoch, digitálnych kompetencií, matematickej, finančnej gramotnosti a prírodných vied, sociálnych kompetencií, multikultúrnych kompetencií, manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach, umeleckých a psychomotorických schopností a pod.;
3. sa zohľadňujú nariadenia v tomto Klasifikačnom poriadku školy a príslušných legislatívnych predpisov;
4. sa zohľadňujú odporúčania k hodnoteniu žiakov so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami na základe individuálneho študijného plánu.

          V každom z predmetov sa rozvíja i hodnotí čitateľská gramotnosť (čítanie s porozumením).

 Pri celkovom hodnotení sa pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch hodnotí kvalita vedomostí a zručností, ktorú žiak dosiahol na konci hodnotiaceho obdobia, pričom sa prihliada na systematickosť, priebežnosť a plynulosť práce počas celého obdobia. Vyučujúci teda nehodnotí žiaka iba na základe výraznejšej aktivity na konci klasifikačného obdobia alebo iba na základe doplnkových skúšok. Vyučujúci môže využiť rôzne formy doplnkových skúšok, ak žiakovi vychádza nerozhodný výsledok, alebo ak jeho problémy s prospechom majú závažné dôvody. 

Stupeň celkového prospechu sa neurčuje iba na základe priemeru klasifikácie za príslušné obdobie, resp. na základe výpočtu priemeru v EŽK. Vyučujúci sa môže na základe preukázateľných aktivít žiakov (ktoré sa nemuseli vždy hodnotiť, resp. sa hodnotili ústne alebo pomocnými symbolmi) na jednotlivých vyučovacích hodinách prikloniť k lepšej známke, v prípade že je rozdiel medzi horšou a lepšou známkou malý. Ak žiak podobnú aktivitu v predmete nevykazuje, vyučujúci sa prikloní k horšej známke v prípade, že je rozdiel medzi horšou a lepšou známkou malý. Výsledná známka sa nesmie zhoršovať a prilepšovať bez preukázateľných dôvodov, najmä ak je rozdiel medzi horšou a lepšou známkou veľmi veľký.

 Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období (riaditeľ školy odporúča tri formy skúšok za polrok).Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Pred polročnými klasifikáciami majú prednosť písomné skúšky, ktoré predpisuje ŠVP, t. j. kontrolné písomné práce zo SJL, kontrolné diktáty zo SJL a písomné skúšky z tzv. profilových predmetov: matematika, cudzí jazyk. Nesmie sa stať, že v čase pred uzavretím známok sa do posledných dní koncentruje veľké množstvo písomných skúšok z rôznych predmetov – vyučujúci je povinný rozložiť si jednotlivé typy skúšok do celého klasifikačného obdobia od jeho úplného začiatku.

 V jeden vyučovací deň je dovolená denne iba 1 písomná skúška rozsiahlejšieho charakteru(viac ako 1 tematický celok) spravidla s časovou náročnosťou vyššou ako 25 minút.

Vyučujúci je povinný pred takouto písomnou skúškou oboznámiť žiakov písomne alebo ústne s jej okruhmi (tézami), formou, spôsobom hodnotenia, dátumom písania (takáto písomná skúška musí byť vopred oznámená) a napíše ceruzkou do triednej knihy v kolónkach dňa a predmetu, že sa bude realizovať písomná skúška, čím si rezervuje jej termín a iný vyučujúci nesmie zadať v ten istý deň skúšku podobnej formy (jednoduché a krátke písomné skúšky sa v triednej knihe neoznačujú). Koordinátorom a kontrolórom dodržiavania uvedeného nariadenia je triedny učiteľ. Ak sa napriek nariadeniu v jeden deň vyskytnú 2 a viac zložitejších písomných skúšok, anulujú sa a nezapočítavajú sa do prospechu.

            Vyučujúci získavajú podklady na hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiaka: 

1. sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
2. sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
3. rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, projekty, prezentácie), 
4. analýzou výsledkov rôznych činností žiaka,
5. konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami,
6. rozhovormi so žiakom a so ZZ a pod.

 Žiak má právo dozvedieť sa svoju známku, resp. svoje hodnotenie za skúšku v rámci vyučovania okamžite po nej alebo po uplynutí času, ktorý vyučujúci potrebuje na hodnotenie skúšky (max. 14 dní). Udelenie hodnotenia treba žiakovi zdôvodniť, pochváliť ho za výborný výsledok, upozorniť ho na chyby v prípade získania horšej známky. Po kolektívnom písaní písomnej skúšky je vyučujúci povinný venovať sa so žiakmi dôkladnej analýze jej výsledkov. Známka, resp. body za skúšku sa zapisujú do EŽK až po oboznámení žiakov s hodnotením, po poskytnutí spätnej väzby žiakom, po preriešení problémových úloh skúšky.

 V predmetoch slovenský jazyk a literatúra a matematika sú vyučujúci povinní zaraďovať do písomných skúšok typy úloh, ktoré obsahujú celoslovenské testovania –Testovanie 9. Takéto úlohy povinne zaraďujú aj pri bežných prácach na vyučovaní. Zároveň vyučujúci využívajú ako didaktický materiál testy zverejnené na webovej stránke Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.

 V prípade, že žiak chýba na závažnej písomnej skúške, učiteľ sa s ním dohodne na dodatočnom absolvovaní skúšky v náhradnom termíne. Povinne ponúkne žiakovi alebo skupine žiakov náhradný termín v čase mimo vyučovania, aby nebol/-i rušení ostatnými spolužiakmi v čase riadnej vyučovacej hodiny, najmä ak ide o písomnú skúšku z predmetu alebo z témy, pri ktorej je dôležité sústredenie sa, ktorá je časovo náročná alebo má zložitejšiu štruktúru. Písomná skúška sa nesmie realizovať počas iného vyučovacieho predmetu, môže sa realizovať počas suplovanej hodiny pri zachovaní podmienok na riešenie písomnej práce. V náhradnej písomnej skúške sa dodržiavajú rovnaké kritériá hodnotenia a rovnaká téma ako pri písomnej skúške v riadnom termíne.

 Vyučujúci umožní žiakovi opraviť si priebežnú známku z už zrealizovanej skúšky, ak to dovoľuje organizácia vyučovania daného predmetu a žiak má skutočný dlhodobý záujem pracovať na svojom prospechu.

Ak sa žiak nepripraví na hodinu, zabudne si učebné pomôcky súvisiace s plnením úloh alebo nemá domácu úlohu, musí sa na úplnom začiatku hodiny ospravedlniť vyučujúcemu. Neskoršie ospravedlnenia v priebehu hodiny sa neakceptujú. Vyučujúci zváži, či ospravedlnenie žiaka akceptuje, pričom prihliada na to, či sa takéto ospravedlňovanie žiaka opakuje alebo je opodstatnené. Vedie si o tom záznam. Ak sa žiak nepripravuje na hodinu (v zmysle učenia sa učebných tém, básní, vzorcov a pod.) opakovane, učiteľ neakceptuje ospravedlnenie sa žiaka a pristupuje k nemu, akoby sa pripravil na hodinu. Ak si žiak opakovane alebo z nedbanlivosti zabúda učebné pomôcky, ktoré sú nevyhnutné na prácu na hodine, urobí sa zápis do EŽK v rámci správania. Ak si učebné pomôcky zapožičiava od spolužiaka, vyučujúci zváži, či urobí zápis v rámci správania. Ak si žiak opakovane alebo z nedbanlivosti zabúda robiť domáce úlohy a zároveň ich nevie vyriešiť ani dodatočne na aktuálnej hodine, hodnotí sa to v rámci prospechu.        

Vyučujúci II. stupňa (prípadne aj I. stupňa) umožní na každom (nevýchovnom) predmete riešiť žiakom raz za mesiac bonusové alebo mimoriadne úlohy, za ktoré môže žiak získať známky alebo body navyše, pričom tieto úlohy nesmú demotivovať žiakov tak, že by po ich riešení získali zlé hodnotenie. Riešia sa dobrovoľne, neabsolvujú ich všetci žiaci povinne. Vyučujúci si stanoví pravidlá odovzdávania bonusových úloh a systém ich hodnotenia tak, aby sa nestalo, že žiak si aj pri neplnení riadnych povinností výrazne vylepší známku bonusovými úlohami (môže k tomu dochádzať v predmetoch s menším počtom známok, resp. s nízkou hodinovou dotáciou).Bonusové úlohy sú zložitejšie, majú motivačnú funkciu a dávajú šancu žiakom napraviť si prospech. Bonusovou úlohou môže byť aj účasť či výhra v predmetovej súťaži, napísanie práce do súťaže, úspešné riešenie projektu, aktívna účasť na mimoškolskej vzdelávacej aktivite, reprezentácia školy v športovom alebo kultúrnom podujatí. Aj v týchto prípadoch môže žiak získať 1až 4 body bez základu (pozri ďalej).  

3. ŠPECIFICKÉ POSTUPY V HODNOTENÍ ŽIAKOV

Osobitné plnenie prospechu

 Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete nehodnotený známkami, sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádzajú namiesto klasifikačného stupňa slová: 

1. absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu, alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval (napr. ak žiak pri prechode na našu školu začne študovať cudzí jazyk, ktorý v pôvodnej škole nemal),
2. neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,
3. neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti

ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel. 

 Ak žiak prestupuje do inej školy, riaditeľ kmeňovej školy, ktorú žiak navštevoval, zašle záznam o jeho správaní a prospechu za neukončené hodnotiace obdobie riaditeľovi školy, do ktorej žiak prestupuje. Tento záznam sa využije na hodnotenie žiaka. Ak žiak prestupuje do inej školy po 15. novembri alebo po 15. apríli, je záznam súčasne podkladom na celkové hodnotenie žiaka. Žiak základnej školy, ktorý navštevoval školu pri zdravotníckom zariadení, v diagnostickom centre alebo v liečebno-výchovnom zariadení sa celkovo hodnotí v kmeňovej škole. Pri hodnotení v kmeňovej škole sa berie do úvahy priebežné hodnotenie v škole pri zdravotníckom zariadení. Ak žiak navštevoval školu pri zariadení nepretržite viac ako 3 mesiace pred koncom hodnotiaceho obdobia, kmeňová škola preberá návrh na celkové hodnotenie zo školy pri zariadení v tých predmetoch, ktoré sa v nej vyučovali. Návrh sa zasiela po prerokovaní v pedagogickej rade školy pri zariadení najneskoršie 14 dní pred termínom vydávania vysvedčenia. V ostatných vyučovacích predmetoch sa nehodnotí.

 Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v 1. polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci 2. polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta.

 Vyučujúci sa snažia získať minimálne podklady k hodnoteniu v prípade neospravedlnene  chýbajúcich žiakov okamžite v čase ich prítomnosti. V prípade absencie žiaka pre vážne dôvody ho upozornia na skúšanie v dostatočnom časovom odstupe. 

 Ak do školy prestúpi nový žiak alebo sa do vyučovacieho procesu vráti žiak po dlhodobej práceneschopnosti, alebo je prestupujúcim žiakom cudzinec, vyučujúci mu pomáhajú aklimatizovať sa, úlohy mu zadávajú postupne, pristupujú k nemu individuálne (štúdium cudzincov pozri ďalej). 

 

Napomenutia

 Prípady výrazného zaostávania prospechu žiakov (napr. zhoršenie o 2 stupne v porovnaní s predchádzajúcim klasifikačným obdobím) a nedostatky v ich správaní prerokúva pedagogická rada počas hodnotiacej porady po 1. a 3. štvrťroku. Za zaostávanie prospechu sa na návrh vyučujúceho udeľuje napomenutie k vyššej usilovnosti z daného predmetu. V prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka sa napomenutie k zlepšeniu prospechu preukázateľným spôsobom udeľuje aj mimo uvedených termínov. Uvádza sa na osobitnom tlačive. 

Opravné skúšky

 Žiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z 2 povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku. O opravnú skúšku musí ZZ žiaka písomne požiadať vedenie školy. Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, ktorý je na konci 2. polroka hodnotený neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ školy po konzultácii s vyučujúcim. Obsah opravnej skúšky vychádza zo Školského vzdelávacieho programu z 2. polroka. Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech je na konci 1. polroka nedostatočný najviac z 2 povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku. Ak opravnú skúšku žiak nespraví na lepšiu známku ako nedostatočný, opakuje ročník.

 Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa vykonali najneskôr do 31. augusta, pričom žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra. Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí stupňom prospechu nedostatočný.

 Žiak, ktorý má známku nedostatočný (vrátane hodnotenia neabsolvoval) z minimálne troch predmetov, opakuje ročník.

 O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum vykonania skúšky a jej výsledok sa zaznamenajú do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka.

Komisionálna skúška

            Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak: a) je skúšaný v náhradnom termíne,

2. vykonáva opravnú skúšku,
3. o preskúšanie požiada zákonný zástupca,
4. sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa,
5. je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,
6. plní osobitný spôsob školskej dochádzky,
7. má povolené individuálne vzdelávanie,
8. ukončuje vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.

Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej 3 členov. Komisia sa skladá z predsedu, ktorým je spravidla riaditeľ školy alebo ním poverený učiteľ, skúšajúceho učiteľa a prísediaceho, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady pre príslušný alebo príbuzný vyučovací predmet. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie v deň konania skúšky. Výsledok každej komisionálnej skúšky je  konečný.

Riaditeľ školy nariaďuje komisionálnu skúšku, ak sú medzi priebežným hodnotením žiaka a jeho celkovým hodnotením výrazné disproporcie, ak má pochybnosti o hodnotení žiaka alebo v prípade, že žiak nemá z daného predmetu žiadnu alebo len 1 známku.

V druhom prípade môže navrhnúť riaditeľovi školy komisionálnu skúšku aj vyučujúci.   

 Ak má ZZ žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia v určitom predmete na konci 1. alebo 2. polroka, môže do 3 pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia za 1. polrok alebo odo dňa vydania vysvedčenia na konci školského roka požiadať riaditeľa o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka; ak je vyučujúcim riaditeľ, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky. Preskúšanie sa uskutoční neodkladne v termíne, ktorý určí riaditeľ školy. Ak pre neprítomnosť žiaka nemožno preskúšanie uskutočniť v tomto termíne, nemožno žiaka ďalej preskúšavať. Výsledok preskúšania je konečný. ZZ môže byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

 Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie prospechu žiaka. Písomná správa o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti žiaka obsahuje údaje identifikujúce žiaka, hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka, návrh hodnotenia.

Vyrušovanie počas skúšky

 Žiak počas ústnych a písomných skúšok neodpisuje, nepoužíva ťahák, neradí spolužiakom, nevyrušuje z dôvodu zachovania pokojnej pracovnej atmosféry. Vyrušovanie počas skúšky je dôvodom na jej prerušenie a udelenie vyrušujúcemu hodnotenie nedostatočný alebo odobratie písomnej skúšky a hodnotenie jej obsahu do času vyrušovania žiaka.  

Hodnotenie žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom

 Žiak I. ročníka základnej školy alebo deti cudzincov, ktorých materinský jazyk je iný ako vyučovací jazyk navštevovanej základnej školy, sa hodnotí z vyučovacieho jazyka s prihliadnutím na úroveň prospechu z ostatných predmetov.

 Po prestupe žiaka II. až IX. ročníka zo školy s iným vyučovacím jazykom alebo v prípade detí cudzincov sa počas dvoch hodnotiacich období hodnotí najmenej takou úrovňou prospechu, ktorá zodpovedá prospechu z vyučovacieho jazyka na poslednom vysvedčení. Po uplynutí dvoch hodnotiacich období od prestupu žiaka zo školy s iným vyučovacím jazykom sa uplatňujú v ďalších dvoch hodnotiacich obdobiach z vyučovacieho jazyka miernejšie kritériá. Pri hodnotení žiaka v prvom školskom roku a druhom školskom roku od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom, sa hodnotia jeho vecné vedomosti a nie úroveň jeho jazykovej správnosti.

 Škola zároveň dôrazne odporúča ZZ žiaka s iným vyučovacím jazykom, aby zabezpečili svojmu dieťaťu dostatočnú priebežnú formu prípravy, resp. doučovania zo slovenského jazyka vzhľadom na zabezpečenie kvalitného vzdelávania žiaka na škole s vyučovacím jazykom slovenským vo všetkých predmetoch.

 Žiak, ktorý prestúpil na školu zo školy, v ktorej sa vyučoval odlišný druhý cudzí jazyk, je po dobu maximálne dvoch hodnotiacich období hodnotený v druhom jazyku slovne, t. j. absolvoval.   

Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky

 Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku. 

 Žiakovi VIII. ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť IX. ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku. ZZ je povinný písomne predložiť žiadosť o možnosť ukončiť IX. ročník. Žiadosť schváli riaditeľ školy. 

4. FORMY HODNOTENIA

 Vyučujúci využívajú prevažne 2 základné formy hodnotenia, t. j. ústnu a písomnú. Predmety, akými sú telesná a športová výchova, technika, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova, hudobná výchova, fyzika, chémia, biológia využívajú aj praktickú formu hodnotenia. Nie je povinnosťou vyučujúcich overovanie vedomostí hodnotiť vždy len známkou (pozri vyššie). 

 Jednotlivé formy hodnotenia sa pri zápise do EŽK rozlišujú a popisujú, nie každá forma hodnotenia má rovnakú váhu. Pri váhe jednotlivých známok sa zohľadňuje náročnosť a rozsah skúšanej témy, čas na jej prípravu, náročnosť predmetu, dĺžka skúšania a pod. Váha známok si učiteľ nastaví v EŽK individuálne v každej kolónke.

            Vyučujúci v našej škole využívajú v rôznych predmetoch tieto formy hodnotenia: 

• kontrolná písomná práca (povinná v predmete SJL),
• kontrolný diktát (povinný v predmete SJL), 
• diktát – je aj súčasťou vyučovania cudzích jazykov, 
• pravopisné cvičenia/cvičné diktáty, 
• malá tematická písomná práca – patria sem aj previerky, päťminútovky, desaťminútovky, 
• veľká tematická písomná práca,
•  ústna odpoveď,  
• referát– musí byť výsledkom štúdia minimálne 2 informačných zdrojov, ktoré žiak samostatne spracuje a prednesie na hodine viac-menej naspamäť. Referát nesmie mať podobu prečítania z internetu stiahnutého textu bez vlastného vkladu;
• frontálne skúšanie, 
• aktivita/práca na hodine, 
• skupinová práca,  
• domáca úloha,
• krátka písomná práca (súvislý text),
• dlhá písomná práca (súvislý text),
• práca s mapou, 
• písanie, čítanie, počúvanie,  
• tvorba a prezentácia projektu– musí byť systematická a dlhodobá a nesmie vyžadovať vysoké finančné a zložité materiálne náklady na tvorbu. Musí súvisieť s vyučovacím predmetom, resp. predmetmi. Vytvorený projekt sa po odovzdaní prezentuje na vyučovacej hodine a potom verejne formou výstavky;
• prezentácia – dbá sa o zásady verbálnej i neverbálnej komunikácie pri prezentácii a celkový dojem pri vystupovaní žiaka bez súvislého čítania textu, 
• tvorba výtvarného diela,
• tvorba hudobného diela a spev, 
• laboratórna práca,
• športová úloha,
• pracovná úloha,
• diskusný príspevok a aktívna účasť v diskusii,
• didaktická hra,
• recitácia, 
• prednes, 
• úprava zošita, 
• mimoriadna (bonusová) úloha.  

Vyučujúci môže v rámci jednej hodiny, jedného predmetu využívať aj niekoľko uvedených foriem (okrem veľkej tematickej písomnej práce, ktorá môže byť iba jedna za deň, pozri vyššie).

Riaditeľ školy nevyužíva v rámci vnútroškolskej kontroly osobitné pravidelné (riaditeľské) previerky. Môže si však vyžiadať napísanú previerku s jej dodatočnou analýzou z akéhokoľvek predmetu, v ktorom sa písomné previerky (resp. práce grafického charakteru) píšu. Aj preto je potrebné, aby vyučujúci archivovali práce žiakov.

V prípade, že chce ZZ vidieť písomnú prácu svojho dieťaťa, učiteľ je povinný ju dať k nahliadnutiu alebo mu ju sprostredkuje iným spôsobom.

5.  SYSTÉM HODNOTENIA ŽIAKOV

 Vyučujúci I. aj II. stupňa hodnotia žiakov vo všetkých predmetoch známkou.

Nerozlišuje sa malá a veľká známka, dôležitosť známok je daná ich váhou (pozri vyššie). Pri ústnej skúške sa v hodnotení primerane zohľadňuje aj ústny prejav žiaka.

 Pri posudzovaní celkového hodnotenia žiaka pred polročnou klasifikáciou sa môže vyučujúci na základe preukázateľných aktivít žiakov (ktoré sa nemuseli vždy hodnotiť, hodnotili sa ústne alebo pomocnými symbolmi) na jednotlivých vyučovacích hodinách prikloniť k lepšej známke, ak vypočítaný priemer známky je na rozhraní dvoch známok. K preukázateľným aktivitám žiaka patria: nadštandardná aktivita na hodine, plnenie povinností nad rámec predmetu, výroba učebných pomôcok, prinášanie zaujímavých predmetov súvisiacich s vyučovanou témou, aktívna účasť na dobrovoľných mimoškolských aktivitách, účasť a umiestnenie v súťažiach, pomoc spolužiakom s učebnou témou, úspešné riešenie projektu, tvorivá činnosť a pod. Ak sa za uvedené aktivity už priradila známka, neprihliada sa na ne pri rozhodovaní o výslednej známke. 

 Učitelia I. a II. stupňa(II. - IX. trieda) pri hodnotení písomných prác žiakov známkami používajú túto percentuálnu stupnicu: 

100 %–90 %– výborný,

89 % – 75 %– chválitebný,

74 % – 50 %– dobrý,

49 %– 25 %– dostatočný,

24 % – 0 %– nedostatočný.

 Učiteľ volí bodový základ skúšky podľa náročnosti skúšanej témy, času na jej prípravu, náročnosti predmetu, dĺžky skúšania a pod. Bodový základ písomných skúšok je spravidla vyšší ako pri ústnych skúškach. Bodový rozdiel medzi jednotlivými formami skúšok však nemá byť taký výrazný, že by známky s nižším bodovým základom strácali svoj vplyv na polročnú známku.

 V predmetoch, ktoré majú hodinovú časovú dotáciu, sa nepíšu zložité písomné práce s vysokým bodovým základom. Vyučujúci sa sústredia na jednoduchšie formy skúšania.

 Učitelia v rámci možností a charakteristík jednotlivých predmetov rovnomerne volia a hodnotia písomné i ústne prejavy žiakov. 

            Jednotlivým formám hodnotenia zodpovedajú tieto bodové základy:  

• kontrolná písomná práca (vstupná, štvrťročná, polročná, trištvrteročná, záverečná ): 30 - 80 bodov,
• malá tematická písomná práca: 6 – 25 bodov, 
• veľká tematická písomná práca: 20 – 50 bodov^[3],

Všeobecné hodnotenie každého predmetu je tiež uvedené v škvp pre prvý a druhý stupeň základnej školy

 

6. OSOBITOSTI PRI HODNOTENÍ NIEKTORÝCH PREDMETOV

Slovenský jazyk a literatúra:

• predmet je z hľadiska celoslovenských testovaní profilový, preto sa venuje zvýšená pozornosť pri jeho hodnotení,
• podľa ŠVP sú v tomto predmete povinné písomné práce, kontrolné diktáty (na 1. i 2. stupni) a kontrolné písomné práce (iba na 2. stupni) – tieto práce sa hodnotia podľa kritérií zverejnených v inovovanom štátnom vzdelávacom programe, 
• SJL sa z organizačného hľadiska člení na jazyk, sloh a literatúru, avšak všetky tri zložky sa na vyučovaní integrujú a hodnotia ako jeden predmet. 

Klasifikačná stupnica pre diktáty na 1. stupni:          0 – 1 chyba     = 1
                                                                                   2 – 4 chyby     = 2
                                                                                   5 – 7 chýb       = 3
                                                                                   8 – 10 chýb     = 4
                                                                                  11 a viac chýb = 5

 

Klasifikačná stupnica pre diktáty na 2. stupni:          0 – 1 chyba     = 1
                                                                                   2 – 3 chyby     = 2
                                                                                   4 – 7 chýb       = 3
                                                                                   8 – 10 chýb     = 4
                                                                                  11 a viac chýb = 5

 

Cudzie jazyky:

• výraznú časť hodnotenia tvorí hodnotenie praktických komunikačných schopností žiaka s dôrazom na ústnu komunikáciu, čítanie a počúvanie s porozumením. 

Informatika:

• súčasťou hodnotenia nie je len práca s multimédiami, ale aj práca s informáciami, ich spracovanie a kritická analýza.  

Fyzika, biológia, chémia:

• súčasťou hodnotenia týchto predmetov je aj známka za realizáciu laboratórnej práce.

Pracovné vyučovanie a technika:

• výraznú časť hodnotenia tvoria známky za jednoduché pracovné úlohy v škole a mimo školy.  

Hudobná a výtvarná výchova:  

• predmety sa hodnotia známkou, pričom dôraz je na snahu žiaka čo najlepšie splniť zadanú úlohu s prihliadaním na jeho schopnosti – nehodnotí sa zlou známkou, ak žiak nemá talent na danú oblasť. Hodnotia sa aj jeho nápady, tvorivosť bez nutnosti dokonalej realizácie umeleckej činnosti. V prípade, že žiak úmyselne neplní úlohy a zadania učiteľa a pravidelne nemá pomôcky, ktoré sú potrebné na riešenie zadaných úloh, využíva sa aj známka nedostatočný, dostatočný.

Etická výchova:

• predmet má motivujúci charakter, má všestranne rozvíjať osobnosť žiaka, využíva predovšetkým pozitívne hodnotenie, no poskytuje konštruktívnu spätnú väzbu, najčastejšie v ústnej podobe,
• predmet sa zameriava najmä na diskusné metódy alebo rôzne didaktické hry,
• predmet vedú triedni učitelia, ktorý môžu témy etickej výchovy aplikovať na komunitu triedy, 
• v prípade, že žiak pravidelne úmyselne neplní úlohy a zadania učiteľa, využíva sa aj hodnotenie neabsolvoval. 

Telesná a športová výchova:

• predmet sa hodnotí známkou, pričom dôraz je na snahu žiaka čo najlepšie splniť zadanú úlohu s prihliadaním na jeho schopnosti – nehodnotí sa zlou známkou (bodmi), ak žiak nemá talent alebo fyzické dispozície na danú oblasť. V prípade, že žiak úmyselne neplní úlohy a zadania učiteľa alebo si pravidelne zabúda cvičebný úbor, čo znemožňuje plnenie zadaných úloh, využíva sa aj známka nedostatočný.

7. HODNOTENIE ŽIAKOV SO ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM

1. Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva, správami CPPPaP, radami špeciálnej pedagogičky a individuálnym výchovno-vzdelávacím programom. 
2. Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.
3. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.
4. U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre hodnotenie jeho učebných výsledkov. 
5. Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami, chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia, žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu odpovede.
6. Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania. Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi je potrebné poskytnúť viac času na odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.
7. Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby žiak správne a jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.
8. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.
1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje ústnu odpoveď pred písomnou prácou.
10. Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka.
11. Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými poruchami učenia učiteľ nemusí bezpodmienečne hodnotiť známkami, ale aj slovne, vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.
50. Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom. 
1000. Grafický prejav žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.
14. Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, sa nehodnotí.
15. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva. 
16. U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa Braillovo písmo, učiteľ pri všetkých druhoch písomných skúšok počíta s časovou rezervou potrebnou na obsluhu špeciálnych pomôcok.
17. Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.
18. Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami (napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivenosť, podráždenosť, poruchy pozornosti,  únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.
19. Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka zdravotne oslabeného alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným spôsobom hodnotený, až keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.
20. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy zo školy pri zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri zdravotníckom zariadení v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený. 
21. Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.
5. Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, je priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotený podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v doložke triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.
23. Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného žiaka sa používa rovnaké  tlačivo vysvedčenia ako pre intaktných žiakov.